Po nejakom čase strávenom na spomenutých stránkach som si všimol a zaujali ma jej články o genderi ako aj jej ďalšie príspevky, ktoré tam publikovala. Tie články prezrádzali, že jej pisateľka je veľmi silná osobnosť s jasným názorom, ktorý vie dobre prezentovať, a že je veľmi inteligentná. Povedal som si, že to je človek, ktorého názory sa mi páčia a ktorého by som rád spoznal. Pozval som ju na jedno stretnutie, ktoré som organizoval a tam sme sa mali možnosť prvýkrát porozprávať. Aj o možnosti osobnej asistencie u nej. Spomenul som jej, že ako človek, ktorý pracuje a, samozrejme, má vlastné záujmy a starosti, môžem na asistenciu chodiť iba občas. Daniela odpovedala, že to vôbec nevadí a že aj to pre ňu bude veľký prínos.

Pre Danielu sú starosti ohľadne asistencie životne dôležitá vec. Nie je to nič príjemné, keď viete, že bez ďalšieho človeka, ktorý by vám pomohol s bežnými a samozrejmými vecami, sa nezaobídete. To, že na ďalší deň asistenciu nemáte zabezpečenú a musíte obvolávať ľudí, ktorých poznáte, pýtať sa ich, či niekto z nich bude mať čas prísť a dúfať, že niekto ten čas naozaj bude mať, je pre človeka veľmi stresujúce. Viete, že bez tej asistencie sa nedokážete dostať ani z postele. A sú obdobia, keď Daniela takéto stresové situácie zažíva pravidelne. Je preto pre ňu životne dôležité, aby tých asistentov bolo viac a aspoň v tomto smere to mala trochu ľahšie.

K Daniele chodím rád a zdarma. Obdivujem u nej jej aktivitu, nezdolnosť, hoci je mnohokrát so silami v koncoch kvôli problémom a starostiam, s ktorými sa neustále potýka. Je to bojovníčka, akých veľa nenájdete. Nehovoriac o tom, že je vzdelaná a inteligentná, ako málo ľudí, ktorých poznám. O to viac je mi ľúto, že sa jej nedarí nájsť prácu, ktorú by si, nebyť jej hendikepu, veľmi ľahko našla. Pri niektorých ľuďoch ktorý sú zdraví, mám pocit že iba prežívajú. Nedokážu využiť potenciál, ktorý v sebe majú a sú pasívni. Daniela je všetko iné, len nie pasívna. Svoj život sa snaží žiť naplno, aj keď je na vozíčku a bez pomoci iných sa nezaobíde. Je aktívna a ľuďom, ktorí sa rozhodnú k nej prísť na asistenciu, môže dať príklad, že človek môže spraviť a zažiť toho veľa aj v takejto situácii. Rovnako, ako je možné aktívne bojovať za svoje práva a svoje právo na šťastie, ako sa nepoddať, aj keď vám život podráža nohy.

Je toho oveľa viac, čo je možné sa od Daniely naučiť, ale to najlepšie zistí človek, keď má možnosť sa s ňou stretnúť a spoznať ju. Stále bývam na opačnom konci Prahy, rovnako. ako keď som si prečítal inzerát o možnosti asistencie u Daniely poprvý krát. Teraz ma to už ale od možnosti chodiť k Daniele na asistenciu neodrádza, pretože viem, že ten čas, ktorý strávim u Daniely, stojí za to.

3.4.2012