Pri spoločnom rozhovore sme zistili, že sme zhruba v rovnakom čase študovali na tej istej univerzite v Prešove, dokonca ten istý odbor (anglický jazyk), i keď na rozličných fakultách… To bolo hneď prvé pojítko, ktoré zvyšovalo naše vzájomné sympatie :-) Pri ešte užšej debate s ňou som odhalila, že Daniela pokračuje na Karlovej univerzite v unikátnom (aspoň čo sa našej CZ-SK geografickej šírky týka) humanitnom štúdiu „genderu“. To ma zaujalo natoľko, že som sa chcela s touto osôbkou stretávať aj v budúcnosti a častejšie 😉 No a keďže je Daniela skoro v permanentnej núdzi, čo sa asistencie týka, ponúkla som sa jej ako pomocná ruka – doslova „au-pair“ v čase môjho pracovného voľna…

Priznám sa, že pre mňa bolo a stále je problém mať okolo seba spriaznené duše vo voľnom čase, keďže moja pracovná doba je nepravidelná. Pracujem v turistickom ruchu – v zmenárni – a tento typ práce mi často poskytuje voľno vo všedné dni, ktoré väčšina mojich novozískaných pražských známych trávi vo svojej práci… Takže asistencia u Daniely mi prišla ako vhodná príležitosť na nadviazanie pravidelného kontaktu s človekom, s ktorým si rozumiem. Momentálne sú tomu už 3 roky, čo sa poznáme a zároveň sa k nej snažím chodiť asistovať vo viac či menej častých intervaloch – podľa toho ako mi to práca alebo iné zaujmy dovolia… V tomto musím uznať, že sa Daniela na oplátku za pomoc tiež snaží rešpektovať svojich/e známych/e i asistentov/ky, aby naše vzťahy neskĺzli do prílišnej vzájomnej závislosti. Stará sa o to, aby klientela jej asistentov/tiek bola nielen stála, ale i široká.

A ak sa niekto obávate, že Daniela je handicapovaná mrzútka, ktorá celé dni nemá čo na práci a trávi ich buzeráciou svojho okolia, tak sa nemáte čoho obávať. Nie že by Daniela patrila medzi konformné alebo flegmatické povahy, ale jej kritika býva konštruktívna alebo profesionálna 😉 S jej inštrukciami ste schopní/é robiť činnosti, ktoré ste nikdy predtým nerobili – u mňa to je napríklad varenie, ktorému sa normálne venujem len veľmi okrajovo a len na základnej báze.