Moje rozhodnutie pomáhať jej bolo spontánne. V tom čase som práve menil zamestnanie, mal som mesiac voľna a tak som si povedal, že nejaký čas môžem venovať aj nezištnej pomoci druhým. Cítil som, že Danka je jednou z tých, ktorí túto pomoc potrebujú. Nemal som žiadnu predstavu čo všetko služba asistenta u vozíčkara bude odo mňa bude vyžadovať.

Zo začiatku to bolo dosť náročné, musel som získať určitú zručnosť ako ju mám uchopiť keď potrebovala pomôcť posadiť sa po prebudení, pri obliekaní, pri prekladaní na vozík a na toaletu, aby som jej neublížil a taktiež aby som neublížil sám sebe. Je to dosť náročné aj po fyzickej stránke, ale myslím si, že aj menej fyzicky zdatný jedinec to postupom času môže zvládnuť (nestačí len „hrubá“ sila, chce to trochu zručnosti a trpezlivosti).

Pracoval som ako vodič TRAM v Prahe a moja pracovná doba bola veľmi nepravidelná. Z tohto dôvodu som jej mohol asistovať 1-2 krát za mesiac. Býval som u nej viac-menej od rána do večera (cca. od 9:00 do 18:00). Občas, keď to veľmi nutne potrebovala som jej pomáhal tak 2-3 hodiny. Moja služba spočívala v tom, že ráno po jej prebudení som s ňou trochu cvičil, pomohol jej s obliekaním a pri osobnej hygiene, pripravoval jedlo, pomáhal jej pri zmene polohy a občas pre ňu nakupoval. Počas jej štúdií som ju taktiež sprevádzal do školy. Chodil som k nej celkovo 5 rokov, pred 1,5 rokom som moju asistenciu ukončil, pretože som sa odsťahoval z Prahy a teraz žijem v rehoľnej komunite.

Ohľadom spolupráce som s ňou nemal žiadne problémy a myslím si, že postupom času sme sa stali dobrými kamarátmi. Na ten deň, keď som jej mal asistovať som sa vždy tešil.

Čo mi asistencia dala? V prvom rade si myslím, že som v Danke našiel dobrú kamarátku, s ktorou si mám aj teraz, keď jej už neasistujem, vždy čo povedať. Je to osobnosť veľmi úprimná a optimistická, veľmi inteligentná a spoločenská, nikdy som sa pri nej nenudil. Je taktiež veľmi vnímavá k potrebám druhých a v rámci svojich možností rada pomôže.

Touto službou som taktiež chcel svedčiť o svojej viere// „… viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo skutkov ukážem vieru.“ (Jak 2,17-18)//.

Práca asistenta mi pomohla aby som viac poznal, chápal a vcítil sa do problémov vozíčkarov. Mám taký názor, že mnohí ľudia v našej spoločnosti majú hodne skreslenú predstavu o ich živote a zvlášť o ich problémoch a potrebách. Musíme sa ešte veľa učiť ako sa k nim správať a prijímať ich ako plnohodnotné osobnosti, ktoré majú právo, tak ako všetci, žiť dôstojný a plnohodnotný život.

Prostredníctvom tejto služby som mal taktiež možnosť spoznať zopár milých a príjemných mladých ľudí. A čo mi táto práca vzala? Možno trochu voľného času, ktorý by som aj tak asi využil na nepodstatné veci.

Môj odkaz pre tých ktorí zvažujú podujať sa na túto službu: Je to služba, ktorá vám snáď pomôže vyjsť zo seba a ak sa na ňu podujmete, budete to nakoniec vy, ktorí viac prijmete ako odovzdáte, lebo táto služba nie je len o dávaní, ale aj o prijímaní. Začnete sa na život dívať z trošku inej perspektívy. Služba ľudom, ktorí sú odkázaní na našu pomoc a my im ju s láskou poskytneme, nám jednoducho pomáha, aby sme sa stávali „ľudskejšími“.

Hovorím to z vlastnej skúsenosti a nie je to pre mňa len prázdna fráza. Prajem vám veľa odvahy pri rozhodovaní a veľa síl a vytrvalosti pri vykonávaní tejto ušľachtilej služby.